Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.
Keď Izrael a Hamas koncom januára uzavreli prímerie, Sharon Cuniová tušila, že jej manžel David nebude medzi prvými izraelskými rukojemníkmi, ktorí sa vrátia domov. Bol to mladý muž a predpokladala, že je cennou výmennou korisťou, ktorú si Hamas ponechá až do neskorších fáz prímeria.
V utorok však Izrael obnovil letecké bombardovanie Pásma Gazy a Cuniovej sa „zrútil“ svet. Predstavila si ho, ako umiera v podzemných tuneloch. Obáva sa, že buď zomrie pod troskami, alebo ho zabijú jeho únoscovia.
Cuniová, podobne ako desiatky Izraelčanov, ktorých príbuzní sú stále v zajatí, povedala, že ju šokovalo a vydesilo rozhodnutie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obnoviť vojnu. Po masívnych leteckých útokoch nasledovalo v stredu ďalšie bombardovanie a nasadenie izraelských pozemných síl do strategického koridoru rozdeľujúceho Pásmo Gazy.
Na masových demonštráciách v rôznych izraelských mestách sa cez týždeň protestujúci zhromaždili v mene rukojemníkov a tvrdili, že Netanjahuov deklarovaný cieľ bombardovať Hamas, aby sa vzdal, je nepraktický a čas na záchranu tých zajatcov, ktorí sú ešte nažive, sa kráti.
David bol spolu so svojou manželkou a ich malými dvojičkami unesený ako rukojemník z ich domu v kibuci Nir Oz na juhu Izraela, keď naň 7. októbra 2023 zaútočil Hamas. O mesiac neskôr boli Sharon Cuniová a ich dcéry počas prestávky v bojoch prepustené. Odvtedy ona a dievčatá, ktoré majú teraz štyri roky, každé ráno spievajú Davidovi a rozprávajú sa s ním prostredníctvom fotografií, ktoré majú dvojčatá vždy po ruke.
Cuniová im podľa jej slov už rok a pol hovorí, že ich otec čaká v dlhom rade, kým príde jeho čas, aby bol oslobodený. Dúfa, že im neklame.
V článku sa dočítate:
- koho Hamas stále zadržuje,
- kedy začal Izrael plánovať novú vojenskú operáciu,
- prečo Hamas odmieta prepustiť zvyšných rukojemníkov.
Rokovania pod paľbou
Spomedzi 59 rukojemníkov, ktorí sú stále v zajatí Hamasu, sa 24 považuje za živých. Sú medzi nimi izraelskí vojaci, izraelskí muži mladší ako 50 rokov, jeden Thajčan, jeden Nepálčan a ďalší, ktorí neboli prepustení z „humanitárnych“ dôvodov počas prvej 42-dňovej fázy prímeria.
Rodiny rukojemníkov, ako aj Izraelčania, ktorí boli držaní v zajatí a teraz sú na slobode, tvrdia, že vyššiu prioritu musia mať rokovania o prepustení rukojemníkov než presadzovanie vojenského ťaženia, pretože ozbrojený konflikt ohrozuje ich životy. Netanjahuova vláda tvrdí, že rokovania sú v slepej uličke a oslobodenie rukojemníkov si vyžaduje použitie sily.
„Odteraz sa budú rokovania konať len pod paľbou,“ uviedol Netanjahu v utorkovom televíznom vyhlásení.

Anat Angrestová, ktorej syn Matan, zranený vojak, je medzi zostávajúcimi rukojemníkmi, v stredu pre rozhlasovú stanicu Reshet Bet povedala, že rodine deň predtým zavolali dôstojníci izraelskej vojenskej rozviedky a povedali im, že vojna bude pokračovať s ohľadom na riziko, ale nebezpečenstvo napriek všetkému existuje. „Pýtam sa, aký mandát má premiér, aby riskoval život môjho dieťaťa? Aby obetoval jeho život?“
Noa Argamaniová, bývalá rukojemníčka, ktorú v júni zachránila izraelská armáda, pripomenula hrôzu, ktorú prežila, keď v novembri 2023 padlo predchádzajúce prímerie. Prosila vedúcich predstaviteľov krajiny, aby nedovolili, aby sa to opakovalo.
„Povedala som si, že neexistuje možnosť, aby som sa von nedostala živá, ale potom sme v jedinom okamihu opäť začuli výbuchy,“ napísala v príspevku na sociálnej sieti X. „Nemôžeme na nich zabudnúť.“
Boj za rukojemníkov
Izraelskí predstavitelia uviedli, že túto novú vojenskú operáciu v Pásme Gazy začali plánovať v posledných týždňoch, keď sa rokovania o pokračovaní prímeria skomplikovali.
Hamas požadoval, aby prímerie vstúpilo do druhej fázy tak, ako sa Izrael a militantná skupina predtým dohodli. Počas druhej fázy by sa zvyšní rukojemníci vymenili za stovky palestínskych väzňov a Izrael by stiahol svoje jednotky a ukončil vojnu.
Izraelskí predstavitelia s podporou osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa uviedli, že sa namiesto toho snažili zabezpečiť prepustenie ďalších rukojemníkov a zároveň predĺžiť prvú fázu prímeria, čím by sa vyhli ďalším ústupkom, ktoré Netanjahu nechce urobiť.
Podľa egyptského predstaviteľa, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, pretože nebol oprávnený hovoriť s novinármi, sa medzinárodní sprostredkovatelia snažili konflikt deeskalovať, čiastočne tým, že tlačili na Hamas, aby urobil ďalšie ústupky. Dodal, že Hamas sprostredkovateľom povedal, že izraelské údery ho len utvrdzujú v názore, že rukojemníci sú „poistkou“ proti jeho vyhladeniu izraelskou armádou.
Mnohé rodiny rukojemníkov tvrdia, že sa cítia bezmocné a pripravujú sa na ďalšiu bolesť.

Rebecca Bohbotová, ktorej manžel Elkana je medzi zostávajúcimi rukojemníkmi, povedala, že tento stav neistoty ju opäť dostal na dno – rovnako sa cítila v októbri, keď bol Elkana spolu s ďalšími 250 ľuďmi unesený z hudobného festivalu a odvlečený do Pásma Gazy.
Bohbotová povedala, že sa iba minulý mesiac dozvedela, že Elkana je stále nažive. Ďalší rukojemník, Ohad Ben Ami, jej po svojom prepustení povedal, že Elkana bol zadržiavaný spolu s ním.
Ben Ami dodal, že jej manžela držali v tuneloch, bol veľmi podvyživený a nesmel vidieť denné svetlo. Elkana však rodine poslal správu: aby zostala silná.
Bohbotová sa o tento odkaz podelila s ich synom, ktorý sa pýtal, prečo sa iní otcovia držaní ako rukojemníci vrátili domov, no jeho stále nie.
„Boj, ktorý musí viesť Izrael, je boj za návrat rukojemníkov,“ povedala Bohbotová. „Len keď pomyslím na ďalšiu vojnu po 16 mesiacoch, v ktorej sa nič nepohlo... Ako dlho ešte budem musieť čakať?“
Na tejto správe sa podieľal aj Lior Soroka.
Vojna: Izrael vs. Palestína a Hizballáh
- Všetky informácie a správy o kríze na Blízkom východe
- Rok od útoku Hamasu. Ako sa zmenil Blízky východ
- Hamas vs. Izrael: Porovnanie armád
- Ako vznikol štát Izrael?
- Z čoho pramení izraelsko-palestínsky konflikt?